Späť
-
Na stiahnutie:
Osnova kurzu: 
Pracovný zošit AXESS: 
5 kľúčových faktov: 
Demo video: 
Vypočuť si
Príručka pre vzdelávanie na platforme AXESS: 
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej komisie. Táto webová stránka a jej obsah reprezentuje výlučne názory autorov a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých na stránke.
Vzdelávaním k udržateľnému rozvoju
Úplnú odpoveď na túto otázku môžeme nájsť v on-line knihe Allena Tougha Správa z budúcnosti.
Jedna myšlienka z knihy Správa z budúcnosti hovorí:
„Žijeme po prúde času, ktorý plynie od vás k nám; čokoľvek čo vložíte do prúdu, tečie priamo do našej doby.“
http://www.unesco.org/education/tlsf/mods/theme_a/popups/mod01t01s01b.html. Jeho preklad nájdete TU.
Keď rozmýšľame o udržateľnosti, musíme myslieť globálne.
Zem je spoločný priestor pre nás všetkých. V posledných desaťročiach pomohol ekonomický rast miliónom ľudí dostať sa z chudoby, ale veľmi často sa to deje na úkor životného prostredia. Prírodné zdroje Zeme sa využívajú bez ohľadu na našu budúcnoť.
Všetko na Zemi je prepojené, a nemôžeme sa zaoberať izolovane iba jedným problémom.
Zachovať udržateľnosť planéty si vyžaduje spoločný prístup, čo znamená, že my všetci sme zodpovední za planétu.
Cvičenie: Aká je situácia vo vašej komunite?
Má každý dostatok jedla, čistej vody a prístup k elektrine? Máte zdravé prírodné prostredie? Prosím, zhodnoťte situáciu individuálne.
Definícia udržateľnosti
V roku 1987 pripravila OSN - Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj špeciálnu správu. Komisii predsedala Gro Harlem Brundtlandová z Nórska a správa sa stala známou ako Brundtlandovej správa.
V správe sa hovorí, že nemôžeme hovoriť oddelene o jednotlivých krízach, napr. o environmentálnej, energetickej, alebo rozvojovej kríze, lebo všetky sú prepojené a všetky sú súčasťou jednej veľkej globálnej krízy.
V správe je definovaný “Udržateľný rozvoj ako rozvoj, ktorý napĺňa potreby súčasnosti bez obmedzenia možností budúcich generácií napĺňať ich potreby”.
Definícia udržateľnosti
Definícia udržateľnosti – video v AJ
Preklad videa nájdete TU.
4 príčiny neudržateľnosti - video v AJ
Preklad videa nájdete TU.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju
Dekáda OSN venovaná Vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju v rokoch 2005-2014 mala za cieľ mobilizáciu svetových vzdelávacích zdrojov na vytvorenie udržateľnj budúcnosti. Celkovým cielom dekády bolo integrovať princípy, hodnoty a skúsenosti z udržate+ného rozvoja do obalsti vzdelávania a učenia sa.
Na tejto stránke UNESCO nájdete ucelený kurz o udržateľnom rozvoji pre učiteľov a študentov.
http://www.unesco.org/education/tlsf/mods/theme_a/mod01.html?panel=3#top
Existuje veľa ciest k udržateľnosti (napr. udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum a transfer technológií, udržateľná produkcia a spotreba.) Vzdelávanie je jednou z týchto ciest. Vzdelávanie samé nemôže dosiahnuť udržateľnejšiu budúcnosť, avšak bez vzdelávania a učenia sa k udržateľnému rozvoju, nemôžeme tento cieľ dosiahnuť.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zahŕňa:
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju sa stáva multi-disciplinárnym a multi-sektorovým procesom učenia sa, ako prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú budúcnosti hospodárstva, ekológie a rovnosti všetkých komunít. Väčšina informácií sa dá nájsť na internete a digitálne zručnosti môžu napomôcť získať tieto informácie.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zvyšuje kvalitu vzdelávania a učenia sa. Cieľom vzdelávania pre udržateľný rozvoj je zistenie, ako môže vzdelávanie prispieť k udržateľnému rozvoju a udržateľnej budúcnosti. Bez pozornosti venovanej získaniu gramotnosti – čítaniu, písaniu a digitálnych zručností na dostatočnej úrovni, spoločenstvá budú ťažko môcť dosiahnuť udržateľnosť v modernizujúcom sa a globalizujúcom sa svete.
Ciele udržateľného rozvoja
V septembri 2015 všetky členské krajiny OSN prijali globálne ciele udržateľného rozvoja a zaviazali sa ich dosiahnuť do roku 2030. Globálne ciele a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj sa usilujú skoncovať s chudobou a hladom, priznať ľudské práva všetkým, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilnenie statusu žien a dievčat a zabezpečiť trvalú ochranu planéty a jej prírodných zdrojov. Globálne ciele sú jednotné a neoddeliteľné a týkajú sa troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej.
Tu si môžete prečítať o všetkých 17 cieľoch:
https://www.minzp.sk/files/oblasti/udrzatelny-rozvoj/sdgs-dokument-sk-verzia-final.pdf
Dekáda OSN venovaná Vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju v rokoch 2005-2014 mala za cieľ mobilizáciu svetových vzdelávacích zdrojov na vytvorenie udržateľnej budúcnosti. Celkovým cieľom dekády bolo integrovať princípy, hodnoty a skúsenosti z udržateľného rozvoja do oblasti vzdelávania a učenia sa.
Na tejto stránke UNESCO nájdete ucelený kurz o udržateľnom rozvoji pre učiteľov a študentov :
http://www.unesco.org/education/tlsf/mods/theme_a/mod01.html?panel=3#top
Existuje veľa ciest k udržateľnosti (napr. udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum a transfer technológií, udržateľná produkcia a spotreba.) Vzdelávanie je jednou z týchto ciest. Vzdelávanie samé nemôže dosiahnuť udržateľnejšiu budúcnosť, avšak bez vzdelávania a učenia sa k udržateľnému rozvoju, nemôžeme tento cieľ dosiahnuť.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zahŕňa:
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju sa stáva multi-disciplinárnym a multi-sektorovým procesom učenia sa, ako prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú budúcnosti hospodárstva, ekológie a rovnosti všetkých komunít. Väčšina informácií sa dá nájsť na internete a digitálne zručnosti môžu napomôcť získať tieto informácie.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zvyšuje kvalitu vzdelávania a učenia sa. Cieľom vzdelávania pre udržateľný rozvoj je zistenie, ako môže vzdelávanie prispieť k udržateľnému rozvoju a udržateľnej budúcnosti. Bez pozornosti venovanej získaniu gramotnosti – čítaniu, písaniu a digitálnych zručností na dostatočnej úrovni, spoločenstvá budú ťažko môcť dosiahnuť udržateľnosť v modernizujúcom sa a globalizujúcom sa svete.
V septembri 2015 všetky členské krajiny OSN prijali globálne ciele udržateľného rozvoja a zaviazali sa ich dosiahnuť do roku 2030. Globálne ciele a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj sa usilujú skoncovať s chudobou a hladom, priznať ľudské práva všetkým, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilnenie statusu žien a dievčat a zabezpečiť trvalú ochranu planéty a jej prírodných zdrojov. Globálne ciele sú jednotné a neoddeliteľné a týkajú sa troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej.
Tu si môžete prečítať o všetkých 17 cieľoch:
https://agenda2030.statistics.sk/Agenda2030/
Snaha o „zero waste“, tj nulový odpad napomáha rozvoju nízkouhlíkového hospodárstva.
Riešenia pre nulový odpad – ako je zníženie objemu odpadu, prestavba, kompostovanie, bioplyn, zvýšená zodpovednosť producentov, zmena spotreby a recyklácia – sa môžu implementovať hneď, využívajúc existujúce inovácie s okamžitými výsledkami.
1. Zníženie emisií skleníkových plynov v každej domácnosti.
Recyklované vyradené materiály poskytujú priemyslu alternatívny zdroj surovín, z ktorých môže vyrábať nové produkty. Nulový odpad tak znižuje emisie vo všetkých ťažobných priemyselných odvetviach: v baniach, lesníctve, poľnohospodárstve a v ťažbe ropy.
2. Redukcia emisií skleníkových plynov na výrobnej linke. Ďalšia energia a emisie sa ušetria vo výrobnom procese, lebo zvyčajne recyklované suroviny vyžadujú na spracovanie menej energie. Toto je zvlášť zjavné vo výrobe hliníka, kde sa ušetrí až 88% energie pôvodne použitej na jeho výrobu.
3. Regenerácia pôdy kompostom a zníženie uhlíka.
Kompostovanie zeleného odpadu — odpad z domácich potravín predchádza metánovým emisiám z odpadov. Separovaný organický odpad je kľúčový pre výrobu vysoko kvalitného kompostu dôležitého pre zníženie uhlíka v pôde a prispieva k obnove kvality pôdy.
4. Redukcia skleníkových plynov a toxických emisií z odpadov. Nulový odpad priamo redukuje emisie skleníkových plynov a toxické úniky zo skládok do ovzdušia. Odpad je významným zdrojom oboch emisií.
5. Riešenia zabezpečujúce nulový odpad sú cenovo výhodné a dostupné. Napríklad recyklovanie je považované za výrazne efektívnu metódu na dosiahnutie zníženia emisií.
6. Riešenia zabezpečujúce nulový odpad vytvárajú zelené pracovné miesta a oživujú miestne ekonomiky. Sektor recyklovania s viac ako 2 miliónmi neformálnych recyklovateľov v mestách rozvojových krajín Tento sektor ponúka klimaticky chytré riešenia pre mestá na udržanie a posilnenie úrovne života, na zlepšenie životného prostredia a miestneho hospodárstva.
7. Riešenia oživujú a rozvíjajú naše komunity.
Riešenie problémov s odpadom a klímou vyžaduje viac ako len technické zásahy: riešenia pre nulový odpad sú súčasťou väčšieho množstva rozhodnutí o zdraví, rovnosti, moci, chudobe, rozvoji a vláde, ktoré vyžadujú účasť a zapojenie každého z nás. Odpad sa týka každého a programy pre nulový odpad môžu získať podporu od rozličných skupín, ktoré by sa ináč v práci týkajúcej sa klímy neangažovali.
Často počúvame o „uhlíkovej stope“, ale koľko naozaj o vieme o účinkoch oxidu uhličitého na planétu? Na týchto linkách si môžete vyrátať vlastnú svoju uhlíkovú stopu.
Pozrite si nasledovné linky:
https://calculator.carbonfootprint.com/calculator.aspx?lang=cs
https://footprint.wwf.org.uk/#/
http://www.uhlikovastopa.cz/kalkulacka
http://www.ekostopa.sk/calc/index.php
Vieme, že sa nachádzame na začiatku technickej revolúcie, ktorá ovplyvní spôsob života a komunikáciu medzi ľuďmi. Je to taká zásadná zmena ako žiadna iná. Ešte nevieme, ako sa bude vyvíjať, ale jedna vec je jasná – reakcia musí byť komplexná – od štátneho po súkromný sektor, od akademickej po občiansku spoločnosť.
Priemysel 4.0 je označenie postupnej kombinácie tradičnej výroby a priemyselných praktík so vzrastajúcim technologickým svetom okolo nás. Priemysel 4.0 nie je nová technológia, ani podnikateľská disciplína, ale je to nový prístup na dosiahnutie výsledkov vyvinutý vďaka pokroku v technológiách, ktoré sme nemohli dosiahnuť pred 10 rokmi.
Prvá priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla v Británii posun od poľnohospodárstva k výrobe vo fabrikách.
Druhá priemyselná revolúcia sa udiala v rozpätí rokov 1850 do 1. svetovej vojny. Začala uvedením ocele na trh, kulminovala počiatočnou elektrifikáciou tovární a záplavou masovej produkcie.
Tretia priemyselná revolúcia sa zhoduje s obdobím zmeny z analógových, mechanických a elektronických technológií na digitálne technológie, ktoré sa objavili koncom 1950 až koncom 1970 rokov.
je posun k digitalizácii. Po prvé, Priemysel 4.0 použije Internet vecí a kyberneticko-fyzikálne systémy ako napr. senzory, ktoré majú schopnosť zbierať informácie, ktoré môžu byť použité výrobcami a producentmi. V druhom rade, vývoj v spracovaní veľkých dát a analytike znamená, že systémy môžu získavať množstvo informácií a rýchlo na ne reagovať. Po tretie, komunikačná infraštruktúra, ktorá tento proces zastrešuje, je dostatočne bezpečná na to, aby bola využitá v ťažkom priemysle.
Inteligentné podniky, ktoré budú tvoriť jadro priemyslu 4.0, využijú informačné a komunikačné technológie na vývoj v zásobovacom reťazci a výrobe, ktoré prinesie automatizáciu a digitalizáciu na omnoho vyššej úrovni. To obnáša stroje využívajúce vlastnú optimalizáciu, konfiguráciu, až umelú inteligenciu na ukončenie komplexných zadaní a dodanie prvotriedneho, cenovo vhodného a kvalitatívne lepšieho tovaru alebo služieb. Požiadavka na digitálne kompetencie zamestnancov/občanov bude rýchlo rásť.
Internet vecí (IoT) je sieť fyzických prístrojov, vozidiel, domácich spotrebičov a iných vecí prepojených elektronicky, softvérom, senzormi; prepojenia, ktoré umožňujú spájanie týchto vecí a výmenu informácií a možností, ktoré nám umožňujú priamu integráciu fyzického sveta do počítačových systémov. To vedie k efektívnemu zlepšeniu, ekonomickým benefitom a zníženej ľudskej námahe.
IoT vyžaduje rozšírené internetové pripojenie za hranicou štandardných prístrojov, ako sú počítače, notebooky, smartfóny a tablety až k akémukoľvek rozsahu tradičných prístrojov, ktoré nemali pripojenie na internet. Spojené s technológiami môžu tieto zariadenia komunikovať a vstupovať do interakcie cez internet a môžu byť kontrolované z diaľky. S príchodom samoovládacích áut, odvetvie IoT, napr. Internet áut, začalo upútavať viac pozornosti.
Stať sa digitálne kompetentným je úlohou 21. storočia. Digitálne kompetencie sú kľúčové transverzálne kompetencie, ktoré znamenajú schopnosť používať digitálne technológie kritickým, spolupracujúcim a kreatívnym spôsobom.
Digitálne kompetencie vyžadujú od ľudí myslieť na množstvo vecí, ako napr. na ukladanie informácií, ochranu digitálnej identity, prípravu digitálneho obsahu a správanie sa na sieti.
Digitálne kompetencie môžu byť použité naprieč sektormi a môžu sa stať kľúčovou podporou pre spoluprácu a prípravné práce vychovávateľov, trénerov, zamestnávateľov, profesionálov a tvorcov politík.
Európsky rámec digitálnych kompetencií, známy ako DigComp, ponúka nástroj na zvýšenie digitálnych kompetencií občanov. Dnes byť digitálne kompetentný znamená, že ľudia potrebujú digitálne kompetencie vo všetkých oblastiach, ktoré sú obsiahnuté v DigComp.
https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/digcomp-21-digital-competence-framework-citizens-eight-proficiency-levels-and-examples-use
Rámec digitálnych kompetencií pre občanov – zhrnutie
https://epale.ec.europa.eu/sk/node/124224
Rámec digitálnych kompetencií môže pomôcť so sebahodnotením, stanovením vzdelávacích cieľov, identifikovaním vzdelávacích možností a asistenciou pri hľadaní práce. Nástroj na hodnotenie digitálnych zručností https://www.itfitness.sk/sk/
Od leta 2015 je v platnosti on-line formát životopisu pre uchádzačov o prácu https://europass.cedefop.europa.eu/sk/documents/curriculum-vitae Nástroj využíva 5 oblastí z rámca digitálnych kompetencií s ľahko použiteľným sebahodnotiacim formulárom.
Súhrn hlavných bodov...
1.časť: Kto je zodpovedný za planétu?
Prečo máme dbať o udržateľný rozvoj?
Úplnú odpoveď na túto otázku môžeme nájsť v on-line knihe Allena Tougha Správa z budúcnosti.
Jedna myšlienka z knihy Správa z budúcnosti hovorí:
„Žijeme po prúde času, ktorý plynie od vás k nám; čokoľvek čo vložíte do prúdu, tečie priamo do našej doby.“
http://www.unesco.org/education/tlsf/mods/theme_a/popups/mod01t01s01b.html. Jeho preklad nájdete TU.
Keď rozmýšľame o udržateľnosti, musíme myslieť globálne.
Zem je spoločný priestor pre nás všetkých. V posledných desaťročiach pomohol ekonomický rast miliónom ľudí dostať sa z chudoby, ale veľmi často sa to deje na úkor životného prostredia. Prírodné zdroje Zeme sa využívajú bez ohľadu na našu budúcnoť.
Všetko na Zemi je prepojené, a nemôžeme sa zaoberať izolovane iba jedným problémom.
Zachovať udržateľnosť planéty si vyžaduje spoločný prístup, čo znamená, že my všetci sme zodpovední za planétu.
Cvičenie: Aká je situácia vo vašej komunite?
Má každý dostatok jedla, čistej vody a prístup k elektrine? Máte zdravé prírodné prostredie? Prosím, zhodnoťte situáciu individuálne.
Definícia udržateľnosti
V roku 1987 pripravila OSN - Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj špeciálnu správu. Komisii predsedala Gro Harlem Brundtlandová z Nórska a správa sa stala známou ako Brundtlandovej správa.
V správe sa hovorí, že nemôžeme hovoriť oddelene o jednotlivých krízach, napr. o environmentálnej, energetickej, alebo rozvojovej kríze, lebo všetky sú prepojené a všetky sú súčasťou jednej veľkej globálnej krízy.
V správe je definovaný “Udržateľný rozvoj ako rozvoj, ktorý napĺňa potreby súčasnosti bez obmedzenia možností budúcich generácií napĺňať ich potreby”.
Definícia udržateľnosti
Definícia udržateľnosti – video v AJ
Preklad videa nájdete TU.
4 príčiny neudržateľnosti - video v AJ
Preklad videa nájdete TU.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju
Dekáda OSN venovaná Vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju v rokoch 2005-2014 mala za cieľ mobilizáciu svetových vzdelávacích zdrojov na vytvorenie udržateľnj budúcnosti. Celkovým cielom dekády bolo integrovať princípy, hodnoty a skúsenosti z udržate+ného rozvoja do obalsti vzdelávania a učenia sa.
Na tejto stránke UNESCO nájdete ucelený kurz o udržateľnom rozvoji pre učiteľov a študentov.
http://www.unesco.org/education/tlsf/mods/theme_a/mod01.html?panel=3#top
Existuje veľa ciest k udržateľnosti (napr. udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum a transfer technológií, udržateľná produkcia a spotreba.) Vzdelávanie je jednou z týchto ciest. Vzdelávanie samé nemôže dosiahnuť udržateľnejšiu budúcnosť, avšak bez vzdelávania a učenia sa k udržateľnému rozvoju, nemôžeme tento cieľ dosiahnuť.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zahŕňa:
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju sa stáva multi-disciplinárnym a multi-sektorovým procesom učenia sa, ako prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú budúcnosti hospodárstva, ekológie a rovnosti všetkých komunít. Väčšina informácií sa dá nájsť na internete a digitálne zručnosti môžu napomôcť získať tieto informácie.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zvyšuje kvalitu vzdelávania a učenia sa. Cieľom vzdelávania pre udržateľný rozvoj je zistenie, ako môže vzdelávanie prispieť k udržateľnému rozvoju a udržateľnej budúcnosti. Bez pozornosti venovanej získaniu gramotnosti – čítaniu, písaniu a digitálnych zručností na dostatočnej úrovni, spoločenstvá budú ťažko môcť dosiahnuť udržateľnosť v modernizujúcom sa a globalizujúcom sa svete.
Ciele udržateľného rozvoja
V septembri 2015 všetky členské krajiny OSN prijali globálne ciele udržateľného rozvoja a zaviazali sa ich dosiahnuť do roku 2030. Globálne ciele a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj sa usilujú skoncovať s chudobou a hladom, priznať ľudské práva všetkým, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilnenie statusu žien a dievčat a zabezpečiť trvalú ochranu planéty a jej prírodných zdrojov. Globálne ciele sú jednotné a neoddeliteľné a týkajú sa troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej.
Tu si môžete prečítať o všetkých 17 cieľoch:
https://www.minzp.sk/files/oblasti/udrzatelny-rozvoj/sdgs-dokument-sk-verzia-final.pdf
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju
Dekáda OSN venovaná Vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju v rokoch 2005-2014 mala za cieľ mobilizáciu svetových vzdelávacích zdrojov na vytvorenie udržateľnej budúcnosti. Celkovým cieľom dekády bolo integrovať princípy, hodnoty a skúsenosti z udržateľného rozvoja do oblasti vzdelávania a učenia sa.
Na tejto stránke UNESCO nájdete ucelený kurz o udržateľnom rozvoji pre učiteľov a študentov :
http://www.unesco.org/education/tlsf/mods/theme_a/mod01.html?panel=3#top
Existuje veľa ciest k udržateľnosti (napr. udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum a transfer technológií, udržateľná produkcia a spotreba.) Vzdelávanie je jednou z týchto ciest. Vzdelávanie samé nemôže dosiahnuť udržateľnejšiu budúcnosť, avšak bez vzdelávania a učenia sa k udržateľnému rozvoju, nemôžeme tento cieľ dosiahnuť.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zahŕňa:
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju sa stáva multi-disciplinárnym a multi-sektorovým procesom učenia sa, ako prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú budúcnosti hospodárstva, ekológie a rovnosti všetkých komunít. Väčšina informácií sa dá nájsť na internete a digitálne zručnosti môžu napomôcť získať tieto informácie.
Vzdelávanie k udržateľnému rozvoju zvyšuje kvalitu vzdelávania a učenia sa. Cieľom vzdelávania pre udržateľný rozvoj je zistenie, ako môže vzdelávanie prispieť k udržateľnému rozvoju a udržateľnej budúcnosti. Bez pozornosti venovanej získaniu gramotnosti – čítaniu, písaniu a digitálnych zručností na dostatočnej úrovni, spoločenstvá budú ťažko môcť dosiahnuť udržateľnosť v modernizujúcom sa a globalizujúcom sa svete.
Ciele udržateľného rozvoja
V septembri 2015 všetky členské krajiny OSN prijali globálne ciele udržateľného rozvoja a zaviazali sa ich dosiahnuť do roku 2030. Globálne ciele a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj sa usilujú skoncovať s chudobou a hladom, priznať ľudské práva všetkým, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilnenie statusu žien a dievčat a zabezpečiť trvalú ochranu planéty a jej prírodných zdrojov. Globálne ciele sú jednotné a neoddeliteľné a týkajú sa troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej.
Tu si môžete prečítať o všetkých 17 cieľoch:
https://agenda2030.statistics.sk/Agenda2030/
2. časť: UDRŽATEĽNOSŤ V PRAXI
Kľúčové úspechy nulového odpadu pre nízkouhlíkové hospodárstvo
Snaha o „zero waste“, tj nulový odpad napomáha rozvoju nízkouhlíkového hospodárstva.
Riešenia pre nulový odpad – ako je zníženie objemu odpadu, prestavba, kompostovanie, bioplyn, zvýšená zodpovednosť producentov, zmena spotreby a recyklácia – sa môžu implementovať hneď, využívajúc existujúce inovácie s okamžitými výsledkami.
1. Zníženie emisií skleníkových plynov v každej domácnosti.
Recyklované vyradené materiály poskytujú priemyslu alternatívny zdroj surovín, z ktorých môže vyrábať nové produkty. Nulový odpad tak znižuje emisie vo všetkých ťažobných priemyselných odvetviach: v baniach, lesníctve, poľnohospodárstve a v ťažbe ropy.
2. Redukcia emisií skleníkových plynov na výrobnej linke. Ďalšia energia a emisie sa ušetria vo výrobnom procese, lebo zvyčajne recyklované suroviny vyžadujú na spracovanie menej energie. Toto je zvlášť zjavné vo výrobe hliníka, kde sa ušetrí až 88% energie pôvodne použitej na jeho výrobu.
3. Regenerácia pôdy kompostom a zníženie uhlíka.
Kompostovanie zeleného odpadu — odpad z domácich potravín predchádza metánovým emisiám z odpadov. Separovaný organický odpad je kľúčový pre výrobu vysoko kvalitného kompostu dôležitého pre zníženie uhlíka v pôde a prispieva k obnove kvality pôdy.
4. Redukcia skleníkových plynov a toxických emisií z odpadov. Nulový odpad priamo redukuje emisie skleníkových plynov a toxické úniky zo skládok do ovzdušia. Odpad je významným zdrojom oboch emisií.
5. Riešenia zabezpečujúce nulový odpad sú cenovo výhodné a dostupné. Napríklad recyklovanie je považované za výrazne efektívnu metódu na dosiahnutie zníženia emisií.
6. Riešenia zabezpečujúce nulový odpad vytvárajú zelené pracovné miesta a oživujú miestne ekonomiky. Sektor recyklovania s viac ako 2 miliónmi neformálnych recyklovateľov v mestách rozvojových krajín Tento sektor ponúka klimaticky chytré riešenia pre mestá na udržanie a posilnenie úrovne života, na zlepšenie životného prostredia a miestneho hospodárstva.
7. Riešenia oživujú a rozvíjajú naše komunity.
Riešenie problémov s odpadom a klímou vyžaduje viac ako len technické zásahy: riešenia pre nulový odpad sú súčasťou väčšieho množstva rozhodnutí o zdraví, rovnosti, moci, chudobe, rozvoji a vláde, ktoré vyžadujú účasť a zapojenie každého z nás. Odpad sa týka každého a programy pre nulový odpad môžu získať podporu od rozličných skupín, ktoré by sa ináč v práci týkajúcej sa klímy neangažovali.
Uhlíková stopa
Často počúvame o „uhlíkovej stope“, ale koľko naozaj o vieme o účinkoch oxidu uhličitého na planétu? Na týchto linkách si môžete vyrátať vlastnú svoju uhlíkovú stopu.
Pozrite si nasledovné linky:
https://calculator.carbonfootprint.com/calculator.aspx?lang=cs
https://footprint.wwf.org.uk/#/
http://www.uhlikovastopa.cz/kalkulacka
http://www.ekostopa.sk/calc/index.php
3. časť: Priemysel 4.0 a nové pracovné pozície
Úvod
Vieme, že sa nachádzame na začiatku technickej revolúcie, ktorá ovplyvní spôsob života a komunikáciu medzi ľuďmi. Je to taká zásadná zmena ako žiadna iná. Ešte nevieme, ako sa bude vyvíjať, ale jedna vec je jasná – reakcia musí byť komplexná – od štátneho po súkromný sektor, od akademickej po občiansku spoločnosť.
Priemysel 4.0 je označenie postupnej kombinácie tradičnej výroby a priemyselných praktík so vzrastajúcim technologickým svetom okolo nás. Priemysel 4.0 nie je nová technológia, ani podnikateľská disciplína, ale je to nový prístup na dosiahnutie výsledkov vyvinutý vďaka pokroku v technológiách, ktoré sme nemohli dosiahnuť pred 10 rokmi.
Priemyselné revolúcie
Prvá priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla v Británii posun od poľnohospodárstva k výrobe vo fabrikách.
Druhá priemyselná revolúcia sa udiala v rozpätí rokov 1850 do 1. svetovej vojny. Začala uvedením ocele na trh, kulminovala počiatočnou elektrifikáciou tovární a záplavou masovej produkcie.
Tretia priemyselná revolúcia sa zhoduje s obdobím zmeny z analógových, mechanických a elektronických technológií na digitálne technológie, ktoré sa objavili koncom 1950 až koncom 1970 rokov.
Štvrtá priemyselná revolúcia – Priemysel 4.0
je posun k digitalizácii. Po prvé, Priemysel 4.0 použije Internet vecí a kyberneticko-fyzikálne systémy ako napr. senzory, ktoré majú schopnosť zbierať informácie, ktoré môžu byť použité výrobcami a producentmi. V druhom rade, vývoj v spracovaní veľkých dát a analytike znamená, že systémy môžu získavať množstvo informácií a rýchlo na ne reagovať. Po tretie, komunikačná infraštruktúra, ktorá tento proces zastrešuje, je dostatočne bezpečná na to, aby bola využitá v ťažkom priemysle.
Inteligentné podniky, ktoré budú tvoriť jadro priemyslu 4.0, využijú informačné a komunikačné technológie na vývoj v zásobovacom reťazci a výrobe, ktoré prinesie automatizáciu a digitalizáciu na omnoho vyššej úrovni. To obnáša stroje využívajúce vlastnú optimalizáciu, konfiguráciu, až umelú inteligenciu na ukončenie komplexných zadaní a dodanie prvotriedneho, cenovo vhodného a kvalitatívne lepšieho tovaru alebo služieb. Požiadavka na digitálne kompetencie zamestnancov/občanov bude rýchlo rásť.
Internet vecí (IoT) je sieť fyzických prístrojov, vozidiel, domácich spotrebičov a iných vecí prepojených elektronicky, softvérom, senzormi; prepojenia, ktoré umožňujú spájanie týchto vecí a výmenu informácií a možností, ktoré nám umožňujú priamu integráciu fyzického sveta do počítačových systémov. To vedie k efektívnemu zlepšeniu, ekonomickým benefitom a zníženej ľudskej námahe.
IoT vyžaduje rozšírené internetové pripojenie za hranicou štandardných prístrojov, ako sú počítače, notebooky, smartfóny a tablety až k akémukoľvek rozsahu tradičných prístrojov, ktoré nemali pripojenie na internet. Spojené s technológiami môžu tieto zariadenia komunikovať a vstupovať do interakcie cez internet a môžu byť kontrolované z diaľky. S príchodom samoovládacích áut, odvetvie IoT, napr. Internet áut, začalo upútavať viac pozornosti.
Čo je digitálna kompetencia?
Stať sa digitálne kompetentným je úlohou 21. storočia. Digitálne kompetencie sú kľúčové transverzálne kompetencie, ktoré znamenajú schopnosť používať digitálne technológie kritickým, spolupracujúcim a kreatívnym spôsobom.
Digitálne kompetencie vyžadujú od ľudí myslieť na množstvo vecí, ako napr. na ukladanie informácií, ochranu digitálnej identity, prípravu digitálneho obsahu a správanie sa na sieti.
Digitálne kompetencie môžu byť použité naprieč sektormi a môžu sa stať kľúčovou podporou pre spoluprácu a prípravné práce vychovávateľov, trénerov, zamestnávateľov, profesionálov a tvorcov politík.
Čo môže urobiť Rámec digitálnych kompetencií pre občanov?
Európsky rámec digitálnych kompetencií, známy ako DigComp, ponúka nástroj na zvýšenie digitálnych kompetencií občanov. Dnes byť digitálne kompetentný znamená, že ľudia potrebujú digitálne kompetencie vo všetkých oblastiach, ktoré sú obsiahnuté v DigComp.
https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/digcomp-21-digital-competence-framework-citizens-eight-proficiency-levels-and-examples-use
Rámec digitálnych kompetencií pre občanov – zhrnutie
https://epale.ec.europa.eu/sk/node/124224
Rámec digitálnych kompetencií môže pomôcť so sebahodnotením, stanovením vzdelávacích cieľov, identifikovaním vzdelávacích možností a asistenciou pri hľadaní práce. Nástroj na hodnotenie digitálnych zručností https://www.itfitness.sk/sk/
Od leta 2015 je v platnosti on-line formát životopisu pre uchádzačov o prácu https://europass.cedefop.europa.eu/sk/documents/curriculum-vitae Nástroj využíva 5 oblastí z rámca digitálnych kompetencií s ľahko použiteľným sebahodnotiacim formulárom.